V tomto stratenom meste našli archeológovia pozostatky najmenej 15 toaliet, ktoré boli umiestnené na horných poschodiach domov. Ako vyriešili odvod odpadu? Hoci starí Rimania v mnohých svojich mestách vyvinuli kanalizačné systémy na odvádzanie prebytočnej dažďovej vody, ich toalety neboli napojené na kanalizáciu. Namiesto toho odpad padal priamo do žumpy.
„Vybavovanie biznisu" nebolo vždy samotárskou činnosťou, ktorá sa dnes praktizuje. Táto pánska verejná latrína v Ostii v Taliansku mala kapacitu pre 20 ľudí. „Toaletným papierom“ toho dňa bola spoločná špongia na palici. Aké jednoduché a ekologické riešenie, však?
Záchod na hrade si môžeme predstaviť ako šatník. Skriňa, ktorá sa nachádzala vedľa pánovej spálne, bolo súkromné a pohodlné miesto. Odpad padal priamo do žumpy alebo do hradnej priekopy.
Sir John Harington zo Somersetu v Anglicku bol autorom, básnikom a krstným synom kráľovnej Alžbety I. zo 16. storočia. Tá ho dočasne vylúčila zo svojho dvora za písanie príliš riskantných príbehov. Počas exilu v roku 1596 sa jeho myšlienky naďalej zaoberali nečistými vecami, čo viedlo k vynálezu prvého splachovacieho záchoda, ktorý nazval „Ajax“.
S touto veľkou, rovnou vypúšťacou rúrou sa Haringtonova toaleta javí ako oveľa menej náchylná na upchávanie ako tá dnešná.
Alexander Cummings, škótsky hodinár, vylepšil Haringtonov dizajn tým, že vynašiel S-pascu, ktorá zadržiavala vodu v miske a zabraňovala úniku škodlivých plynov z kanalizácie do miestnosti.
Joseph Bramah ako inštalátor toaliet podľa Cummingsovho návrhu poznamenal, že toaletná voda v londýnskych domoch má tendenciu v zime zamŕzať. Tento problém vyriešil výmenou ventilu za klapku na utesnenie dna misky. V roku 1778 Bramah tiež vynašiel prvý plavákový ventil pre splachovaciu nádrž – ktorý umožnil, aby voda tiekla do prázdnej nádrže a zastavila sa, keď bola plná.
Na rozdiel od populárnej tradície, Thomas Crapper nevynašiel toaletu, ale predával ju. V roku 1866 otvoril prvý kúpeľňový showroom na svete v Chelsea v Anglicku. V tom čase nebolo vhodné hovoriť o toaletách, tým menej sa nimi chváliť. Crapper drzo vystavoval biele porcelánové záchodové panvice vo výkladoch svojich obchodov, čo spôsobilo, že niektoré dámy pri tom pohľade omdlievali.
Tieto nádherné pisoáre boli inštalované na pánskej verejnej toalete postavenej v roku 1899 v Rothesay na ostrove Bute v Škótsku. Zreštaurované v 90. rokoch 20. storočia sú plne funkčné a slúžia dodnes.
Začiatkom 20. storočia bola nádrž spustená zo steny a spojená so záchodovou misou do dvojdielneho celku. Je ľahké vidieť, ako sa odtiaľto vyvinuli naše moderné jednodielne toalety.
Dnešné najmodernejšie toalety ponúkajú nadštandardný komfort. Napríklad vyhrievané sedadlo, ohrievač nôh, streamovanie hudby cez bluetooth reproduktory, ale aj pohybom aktivované sedadlo a veko. Samozrejme takéto vychytávky niečo stoja. Hovoríme o tisíckach eur. No pokiaľ hľadáte jednoduchú a spoľahlivú toaletu- neváhajte navštíviť našu ponuku. Určite si vyberiete!
